Vyhledat dílo podle

Široký myšlienkový rozptyl a početná grafická i maliarska produkcia Karola Hučku tvorí súčasť výtvarného prejavu generácie, ktorá sa umelecky realizovala po roku 1948. Príklon k realistickému spodobovaniu javovej skutočnosti má niekoľko vývojových fáz, ktoré sa prelínajú so subjektívnym postojom umelca na ceste objavného hľadania. I napriek tomu, že v jeho tvorbe idea konkrétna, reálneho výtvarného zaujatia vzťahu ku skutočnosti vychádza z potreby nachádzať tvorivý, bytostne zaujatý postoj s cieľom preniknúť pod povrch. Väčšina jeho prác je časovo prítomná, schopná vypovedať realitu doby a prostredia, v ktorom vznikala. Na neskorší umelecký vývoj malo priaznivý vplyv niekoľko skutočností. Predovšetkým prirodzený talent podporovaný od detstva strýkom sochárom Jánom Hučkom. Svoj prvý rozlet našiel v ateliéri Jána Koniarika. Uňho sa vypracoval na jedného z najzručnejších maliarov a jeho talent sa vďaka J. Koniarika naplno rozvinul. Pod jeho vedením objavoval nové rozmery v umení. Impulz, v ktorom nachádza priestor na osvojenie si pocitu ľahkosti kreslenia vyústil v možnosť optimálne rozvíjať svoje schopnosti i na štúdiách. Prijatý bol na Vysokú školu pedagogickú v Bratislave (predtým SVŠT – odbor kreslenia a maľovania), kde sa v tom čase grupovala silná zostava významných maliarov – Gustáv Mallý (priekopník slovenského moderného maliarstva) Koloman Sokol (jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, zakladateľ modernej grafiky), Ján Mudroch, Dezider Milly a Orest Dubay. V júni 1948 úspešne absolvoval prijímacie skúšky a stal sa poslucháčom Akadémie výtvarných umení v Prahe. Kto sa môže pochváliť takou pestrou paletou vzorov a učiteľov? Očarenie farbou, ako ho zažil u Gustáva Mallého a neskôr u Jána Mudrocha zostalo mu na celý život. Silný vplyv oboch maliarov sa prejavil v neskorších rokoch, pomohli mu objaviť svet umenia.
V počiatočnom období pražského pobytu sa viacmenej venoval rovnomerne všetkým výtvarným technikám (prof. Ján Želibský), neskôr po prechode do triedy profesora Vladimíra Silovského sa zdokonaľoval najmä v grafických technikách. Karol Hučko v roku 1953 obdržal II. Cenu Akadémie výtvarných umení v Prahe. Jozef Kostka patrí k významným zakladateľským osobnostiam slovenského moderného sochárstva. Bol to práve on, kto rozšíril obzory umenia Karolovi Hučkovi.